Väčšina základnej etiky je, prirodzene, spoločná všetkým športovcom, všetkým občanom, všetkým ľuďom, nielen taekwondistom. Etika nám vlastne umožňuje prežiť a fungovať v spoločnosti. Na základnej etike, ktorá je podmienená aj historicky, sa naberajú ďalšie etické pravidlá platné špeciálne pre toho, kto cvičí bojové umenie.

Môžeme povedať, že etiku tvoria určité morálne zásady, ktoré určujú naše správanie. Je päť hlavných zásad, ktoré sa stali morálnym dedičstvom z čias starovekej Kórei.

  • zdvorilosť
  • čestnosť
  • vytrvalosť
  • sebaovládanie
  • a nezkrotný duch

V taekwondo sa treba zaoberať etikou z viacerých dôvodov. Najhlavnejším z nich je ten, že taekwondo na určitom stupni je bojová technika, vlastne zbraň. A kto má v ruke zbraň, musí si rozmyslieť a dôkladne zvážiť, kedy a ako ju môže použiť. Tu by mali byť cvičenci oboznámení o nutnej obrane a krajnej núdzi.
Nemenej závažným dôvodom je i to, že taekwondo v podobe, v akej sa cvičí a organizuje, poskytuje ideálnu možnosf formovaniu vlastností a celkových postojov, ktoré sa prenášajú do každodenného života. Preto by sa malo presne zvažovať, čo a v akom množstve si majú – z etickej stránky – cvičenci taekwondo z tréningu odniesť.

Cvičenci ale aj laici sa často pýtajú, či použiť to, čo cvičenec taekwondo z taekwondo vie, v bojovej, sebaobrannej situácii. Fyzická agresivita, násilie (prirodzene nemyslíme obdobie vojny) vychádza spravidla zo strany jednotlivcov. Priama fyzická agresia môže byť prejavom nielen násilníkov ale aj obyčajných ľudí, vystresovaných okolnosťami, prípadne pod vplyvom alkoholu, drog, …. Je to jav, ktorý, nevymizne asi nikdy. Pre taekwondistu preto platí ako jedno z etických pravidiel, vzťahujúcich sa na neho väčšmi než na iných ľudí, že by v nijakom prípade nemal byť takýmto jednotlivcom on!

V situácii, ked’ je agresorom druhý, platia pre taekwondistu, tak ako pre každého občana, ustanovenia platného zákonníka. Nie je pravda, že taekwondista v nijakom prípade nesmie využiť to, čo vie, že je registrovaný, že sa musí nechať udrieť a podobne; niet nijakého špeciálneho ustanovenia, ktoré by pred zákonom odlišovalo taekwondistu od iných ľudí. Platí však zákon o nevyhnutnej obrane. Ak je ohrozené zdravie či dokonca život taekwondistu alebo inej osoby, taekwondista nielenže môže, ale musí zasiahnuť, musí si však počínať tak, aby urobil len to, čo je nevyhnutné. Útočník, ktorý už prestal útočiť, prestáva byť agresorom, naopak, stáva sa ním ten, ktorý by podnikal voľajaké protiútočné kroky. Toľko hovorí zákon, na ktorého rešpektovanie netreba formulovať osobitné etické pravidlá. Etika taekwondistu by však mala riešiť situáciu subtílnejšie. Vo väčšine prípadov má človek vývoj situácie aspoň čiastočne v rukách, úškrn, nevhodná poznámka, drobná provokácia, ktorú si neodpustíme, môže útok priamo vyvolať. Povýšenecká márnomyseľnosť, hlúpe slovné výmeny, to všetko sú veci, ktoré môžu viesť k bitke. Trénovaný taekwondista je voči netrénovanému jednotlivcovi vo veľkej výhode. Niekedy je to pre útočníka osudné a taekwondista pritom vôbec nemusel porušiť zákon o nutnej obrane, pred zákonom je teda nevinný. Z hľadiska etiky však môže byť vinný práve pre tú drobnú poznámku, zlomyseľnosť, ktorou útok priamo vyvolal. Preto je etickou povinnosťou vyspelého taekwondistu doslova myslieť i za toho druhého.

  • Budem hľadať v ľuďoch to najlepšie
  • Budem udržiavať pozitívny duševný postoj a šíriť ho okolo seba.
  • Nezneužijem svoje vedomosti na protiprávne a nemorálne ciele.
  • Budem sa snažiť byť najlepší vo všetkom čo budem robiť.
  • Použijem svoje chyby ako svoje lekcie a použijem ich na zlepšenie
    sa v budúcnosti.
  • Vždy budem podporovať lásku, šťastie, úctu k rodine.
  • Budem prejavovať úctu ku všetkým kompetentným ľudom.
  • Budem lojálny ku svojej krajine, rodine a priateľom a budem sa
    vždy riadiť zákonmi.
  • Budem otvorený k myšlienkam iných, ale neoblomný vo svojich, ktoré
    viem že sú správne.
  • Budem zdieľať úspech iných ako svoj vlastný.
  • Nikdy neporuším dôveru, ktorú som dostal mojim výcvikom, aby som
    vytváral násilie.
  • Využijem svoje zručnosti na ochranu bezbranných, priateľov, rodiny,
    cti, princípov a seba.

Všetko, čo sme doteraz povedali, sa týkalo obsahu etických noriem, no najdôležitejším znakom etiky – a to nielen etiky Taekwondistu – je to, že všetky etické normy sú zvnútornené, že sú človeku vlastné, ktoré sa nerešpektujú iba preto, že si to voľajaká autorita vyžaduje. Taká autorita musí byt priamo vo vnútri človeka.

Etika nie je etikou, ak zásady spomenuté vyššie používame alebo využívame len vtedy keď sa nám to páči. Ak sa nestanú vnútomým presvedčením, tak je cvičenie Taekwondo len určitou výplňou volného času a minulo svoj hlavný prínos pre rozvoj človeka.

Každý cvičenec Taekwondo by mal rešpektovať tieto etické kódy, či už v telocvični ale aj mimo nej. Patria k samotnému cvičeniu a pomáhajú cvičencovi rozvinúť jeho charakter, ktorý zase vytvára lepšieho človeka, osobnosť.